Dnes bol jeden z tých dní, o ktorých ste už ráno presvedčený, že budú dosť nanič. Doobeda som sa iba hral s fotečkami, to celkom šlo. Menší problém nastal po obede, keď som mal učiť program "Onward to Eco-Place".
Štvrtok po obede je ten najhorší čas pre tento program. Prvotné nadšenie z nových ľudí a nového miesta už z deciek opadlo, navyše väčšina z nich sa už druhú noc po sebe poriadne nevyspala, včera sa museli celý deň hýbať (3x cca 1 hod. výlety). Je po obede a keďže máme "urban school" čo znamená, že väčšina deciek má po dlhej dobe tri jedlá denne (a dva "snacky"), všetko je čerstvé, o cca 1000 % lepšie než môžu dostať v škole či doma, prakticky v neobmedzenom množstve, za chrbtom im nečíha 5 - 10 ďalších hladných súrodencov ... Takže to znamená, že tu máme každý deň neuveriteľné preteky v jedení až žraní, no možno je to bežný spôsob stravovania sa afro-američanov ... Aby toho nebolo dosť namiesto "Fun.Recreational.Oganized.Games." čo malo byť po obede (skrátka majú cca pol hodinku na hranie sa nejakej kolektívnej hry) musia písať (sami a bez výraznej pomoci - resp. nikto im presne slovo od slova nenadiktuje čo majú napísať, aj keď na tabuľu im vždy napíšeme šablónu ako by ten list zhruba mal vyzerať a čo by v ňom zhruba malo byť) nejaký stupídny ďakovný list nejakým neznámym sponzorom, ktorý neurobil pre nich nič užitočné (akurát im zaplatili pobyt v tomto pekle bez káblovej televízie). Po tom všetkom musia počúvať nejakého divného týpka so srandovným prízvukom (asi francúzskym), čo nevie ani
správne
vyspelovať ich krásne mená (väčšinou je to názov ročného obdobia, prípadne prvá vec čo mamičku napadla pri pôrode dotyčnej ratolesti, miesto splodenia/pôrodu dotyčnej ratolesti, či niečo ako názov šampónu kríženého s názvom tej najpekelnejšej chemikálie) a čo je najhoršie musia používať tú podivnú vec čo im vyrástla na krku, a ktorá sa má vraj používať aj na niečo iné ako len prijímanie potravy a tekutín.
Skrátka decká sú otrávené, zväčša spia, ja už tiež nie som obvykle vo štvrtok po obede ako rybička a predo mnou stojí úloha "nadšene" rozprávať a "učiť" o ekológii :-). Celkom zlý vtip. Hlavne pokiaľ máte na pomoc učiteľov, ktorých najväčšia pomoc je, keď na chvíľu zdvihnú hlavu od mobilu a zabrblú niečo v tom zmysle aby decká boli ticho a dávali pozor.
No ale po úvodných ťažkostiach, našťastie máme aktivitu, ktorá sa nazýva "Sustainable scavenger hunt" - čo znamená, že naši malí študentíci behajú po celom November Lodge (to je naša ukážková eko-budova) a hľadajú rôzne Earth-friendly vychytávky. No na chvíľu ich to prebralo aj keď občas som sa musel dosť premáhať aby som sa nezačal smiať (alebo ich nezaškrtil). Jeden príklad: majú nájť ako voláme to čo sa vysádza na strechu niektorých budov, zadržiava to vodu a je to dobrá ochrana voči teplu či chladu. Odpoveď je na nástenke na chodbe, decká vedia že tá správna odpoveď tam je. Na nástenke sú len dve veci - Rain garden s vyobrazením ako vyzerá a funguje a potom asi 8 obrázkov a fotiek domov so zelenými strechami, navyše je tam výrazný, gigantický nápis "Green Roof" a vyobrazenie jednotlivých vrstiev zelenej strechy na ploche asi 1 m2. Obvykle decká prídu pomerne rýchlo na to, že správna odpoveď je "grass" alebo aj "green roof", nie tak naše milé "urban kids" :-). Najlepšie je, že keď im to vysvetlíš, tak za chvíľu sa prídu znova opýtať čo je správna odpoveď. A scavenger hunt obsahuje 17 úloh ...
Potom nasledovalo vytvorenie posteru s "eko-budovou". Aspoň, že ich tá troška pohybu prebrala k životu, ale s tým je spojený zas druhý problém, akonáhle sa raz začnú medzi sebou baviť, nedajú sa zastaviť (ďalšia typická vlastnosť afro-američanov z urbánneho prostredia) a skúšať im niečo vysvetliť je fakt umenie. Takže nakoniec si rozhodli, že budú robiť "mansion" čo je pre decká z týchto pomerov typická predstava raja a vrcholného blahobytu (a samozrejme to najlepšie poznajú z raperských a popíkových videoklipov). Zmyslom tejto aktivity je aby do budovy, ktorú si zvolia zakomponovali všetky earth/eko-friendly vylepšenia zo scavenger hunt-u. To bol dnes kameň úrazu. Možno naozaj neviem veci poriadne vysvetliť, možno je moja angličtina naozaj na figu. Možno keby sa tí malí bastardi uráčili na päť minút zavrieť klapačky alebo aspoň minimálne dávať pozor ... Napokon už som to učil veľa krát a iné decká s tým nemali problém. To najlepšie čo sa mi z nich podarilo vytrieskať bolo, že popri "king size kitchen" (jedna aj v pivnici, keby dačo...), jacuzzi (tiež 2x), telocvični s boxerským ringom, obrovskej televízii, dvoch namakaných tereňákoch a jednom šporťáku, helikoptére (nabudúce im nesmiem doniesť žiadne časopisy), troch psoch a vodopáde s veľkým bazénom sa tam občas mihol nejaký ten solárny panel, rain chain, sun tube, nejaká ta úsporná žiarovka, či koberec z recyklovaného plastu. Navyše boli neuveriteľne pomalí (ďalšia typická vlastnosť a netýka sa len pohybu), aby niečo robili tak to sa radšej budú na všetkom nezmyselne rehotať, diviť sa každému čo len trochu nezvyklému slovu (alebo aj bežnému, stačí, že s "prízvukom", pritom keby ste počuli ako rozprávajú ... kam sa na to hrabe naša agličtina a náš prízvuk) a každé dve minúty musia chodiť na záchod ... takže po skončení tejto "vyučovacej hodiny" ich postery neboli z ďaleka hotové a v miestnosti kde sme boli to vyzeralo ako po menšej hirošime. Zistil som, že štrnásť opičiakov na krku už dosahuje limity mojej tolerancie. Po takýchto skúsenostiach je človek fakt náchylný veriť všetkým tým "bielym" sračkám.
Nasledovala večera a po nej večerný program, opäť s tou istou skupinou. Na rade bolo odprezentovať druhej skupine to čo vytvorili. Očakával som menšiu apokalypsu. Našťastie sme dnes mali iba dve skupiny (obvykle ich je tak šesť), takže sme mali čas na to aby dokončili ten svoj úchvatný projekt. Nejako sa im to podarilo, netuším ako, ale zrazu to mali hotové. Dokonca zvládli po sebe aj poupratovať (aj keď niektorým extra otrlým jedincom som musel zobrať dierkovač na papier z ruky aj zo tri krát a povedať im aby začali robiť aj niečo iné ako len diery do papiera). Upravili sme miestnosť pre prezentáciu (aj keď občas som musel s nimi bojovať aby som ich donútil postaviť stoličky do dvoch radov - to viete, každý mal tú "svoju" stoličku a tá musela byť tam kde bol práve dotyčný...). Rozdelil som ich na dve skupiny a začali sme nacvičovať prezentáciu. A ja som zrazu zistil, že oni sa predsa len niečo naučili, dokonca to v rámci možností bolo celkom fajn, ba čo viac, normálne spolupracovali, takmer boli potichu (na chvíľu :-))... Prezentácia prebehla dosť dobre, rozhodne sme boli lepší ako druhá skupina (ktorá mala byť tá chytrejšia a ľahšie zvládnuteľná). Normálne som skoro začal byť na tie svoje decká hrdý. Po prezentácii nasledoval spoločný program - pozerali sme "slide show" z fotiek, ktoré deti nafotili v priebehu týždňa (väčšinou do toho pustíme nejakú dobrú muzičku, decká sa rehlia na svojich fotkách a tak) a keď sme spievali spoločne "camp songs", hlavne Karie - služobne staršia internistka - vybrala výbornú pesníčku, tak už som začal mať tých malých spratkov celkom rád. Je to fakt sranda ako sa vám takéto decká dokážu dostať "pod kožu" a aj keď ich občas máte chuť poslať späť do džungle, musíte ich mať rád. Takže večer napokon skončil prekvapivo dobre a v super atmosfére. A aj keď by bolo veľmi jednoduché ich hodiť všetkých do jedného čierneho pytla a tváriť sa ako hrdý príslušník nadradenej "správnej" rasy, nič také sa nekoná, náckovia si na moju prihlášku budú musieť ešte nejaký čas počkať :-). Možno by mali osloviť najprv Bašku, tá celý tento týždeň trávila s extrémne skazenými deťmi "ortodoxných" Židov (presný opak toho čo som mal ja). Baškiné decká boli inteligentné, šikovné, najradšej by celý deň behali po lese, ale sú tak nechutne rozmaznané, egoistické, povýšenecké, skrátka vedomé si svojej spoločenskej a finančnej nadradenosti (teda ich rodičov), že z toho jednému bolo na zvracanie ... No tento týždeň je to tu také jing-jangové.
Ale bojujeme a zatiaľ sa nám do celkom darí.
Potom nasledovalo vytvorenie posteru s "eko-budovou". Aspoň, že ich tá troška pohybu prebrala k životu, ale s tým je spojený zas druhý problém, akonáhle sa raz začnú medzi sebou baviť, nedajú sa zastaviť (ďalšia typická vlastnosť afro-američanov z urbánneho prostredia) a skúšať im niečo vysvetliť je fakt umenie. Takže nakoniec si rozhodli, že budú robiť "mansion" čo je pre decká z týchto pomerov typická predstava raja a vrcholného blahobytu (a samozrejme to najlepšie poznajú z raperských a popíkových videoklipov). Zmyslom tejto aktivity je aby do budovy, ktorú si zvolia zakomponovali všetky earth/eko-friendly vylepšenia zo scavenger hunt-u. To bol dnes kameň úrazu. Možno naozaj neviem veci poriadne vysvetliť, možno je moja angličtina naozaj na figu. Možno keby sa tí malí bastardi uráčili na päť minút zavrieť klapačky alebo aspoň minimálne dávať pozor ... Napokon už som to učil veľa krát a iné decká s tým nemali problém. To najlepšie čo sa mi z nich podarilo vytrieskať bolo, že popri "king size kitchen" (jedna aj v pivnici, keby dačo...), jacuzzi (tiež 2x), telocvični s boxerským ringom, obrovskej televízii, dvoch namakaných tereňákoch a jednom šporťáku, helikoptére (nabudúce im nesmiem doniesť žiadne časopisy), troch psoch a vodopáde s veľkým bazénom sa tam občas mihol nejaký ten solárny panel, rain chain, sun tube, nejaká ta úsporná žiarovka, či koberec z recyklovaného plastu. Navyše boli neuveriteľne pomalí (ďalšia typická vlastnosť a netýka sa len pohybu), aby niečo robili tak to sa radšej budú na všetkom nezmyselne rehotať, diviť sa každému čo len trochu nezvyklému slovu (alebo aj bežnému, stačí, že s "prízvukom", pritom keby ste počuli ako rozprávajú ... kam sa na to hrabe naša agličtina a náš prízvuk) a každé dve minúty musia chodiť na záchod ... takže po skončení tejto "vyučovacej hodiny" ich postery neboli z ďaleka hotové a v miestnosti kde sme boli to vyzeralo ako po menšej hirošime. Zistil som, že štrnásť opičiakov na krku už dosahuje limity mojej tolerancie. Po takýchto skúsenostiach je človek fakt náchylný veriť všetkým tým "bielym" sračkám.
Nasledovala večera a po nej večerný program, opäť s tou istou skupinou. Na rade bolo odprezentovať druhej skupine to čo vytvorili. Očakával som menšiu apokalypsu. Našťastie sme dnes mali iba dve skupiny (obvykle ich je tak šesť), takže sme mali čas na to aby dokončili ten svoj úchvatný projekt. Nejako sa im to podarilo, netuším ako, ale zrazu to mali hotové. Dokonca zvládli po sebe aj poupratovať (aj keď niektorým extra otrlým jedincom som musel zobrať dierkovač na papier z ruky aj zo tri krát a povedať im aby začali robiť aj niečo iné ako len diery do papiera). Upravili sme miestnosť pre prezentáciu (aj keď občas som musel s nimi bojovať aby som ich donútil postaviť stoličky do dvoch radov - to viete, každý mal tú "svoju" stoličku a tá musela byť tam kde bol práve dotyčný...). Rozdelil som ich na dve skupiny a začali sme nacvičovať prezentáciu. A ja som zrazu zistil, že oni sa predsa len niečo naučili, dokonca to v rámci možností bolo celkom fajn, ba čo viac, normálne spolupracovali, takmer boli potichu (na chvíľu :-))... Prezentácia prebehla dosť dobre, rozhodne sme boli lepší ako druhá skupina (ktorá mala byť tá chytrejšia a ľahšie zvládnuteľná). Normálne som skoro začal byť na tie svoje decká hrdý. Po prezentácii nasledoval spoločný program - pozerali sme "slide show" z fotiek, ktoré deti nafotili v priebehu týždňa (väčšinou do toho pustíme nejakú dobrú muzičku, decká sa rehlia na svojich fotkách a tak) a keď sme spievali spoločne "camp songs", hlavne Karie - služobne staršia internistka - vybrala výbornú pesníčku, tak už som začal mať tých malých spratkov celkom rád. Je to fakt sranda ako sa vám takéto decká dokážu dostať "pod kožu" a aj keď ich občas máte chuť poslať späť do džungle, musíte ich mať rád. Takže večer napokon skončil prekvapivo dobre a v super atmosfére. A aj keď by bolo veľmi jednoduché ich hodiť všetkých do jedného čierneho pytla a tváriť sa ako hrdý príslušník nadradenej "správnej" rasy, nič také sa nekoná, náckovia si na moju prihlášku budú musieť ešte nejaký čas počkať :-). Možno by mali osloviť najprv Bašku, tá celý tento týždeň trávila s extrémne skazenými deťmi "ortodoxných" Židov (presný opak toho čo som mal ja). Baškiné decká boli inteligentné, šikovné, najradšej by celý deň behali po lese, ale sú tak nechutne rozmaznané, egoistické, povýšenecké, skrátka vedomé si svojej spoločenskej a finančnej nadradenosti (teda ich rodičov), že z toho jednému bolo na zvracanie ... No tento týždeň je to tu také jing-jangové.
Ale bojujeme a zatiaľ sa nám do celkom darí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára