sobota 23. februára 2013

Istíš? Istím! Leziem... Lez! alebo On Belay? Belay On! Climbing... Climb on!

Doobeda sme si opäť boli zaliezť na umelej stene. Dnes mali tam nejakú špeci akciu, resp. niečo ako "istiace" školenie, po ktorého absolvovaní sme získali jeden voľný vstup a koblihu zdarma. Ale hlavne sme získali "papír", takže už tu môžeme s kľudným svedomím istiť aj ostatných ľudí. Ja som vedel, že tie roky strávené lozením po skalách, stromoch či na umelej stene sa oplatili (kobliha zdarma a papír to už niečo znamená :-)). Inak to "školenie" bolo "horolezecky" pohodové, niečo ako: "ukáááž ten uzol... hm, ók. Teraz si vylez na stenu a nečakane spadni, nech vidíme ako ťa partner dokáže "chytiť". Nó... pekné, ok, úspešne ste absolvovali školenie, môžete liezť... a nechcete koblihu?" Ale super bolo, že už sme mohli liezť spolu s Baškou a nemuseli Rudyho otravovať s istením. Ono sme ho už aj tak ozbíjali o polovicu výbavy čo mal... Ale musím povedať, že dnes (na to že to bola umelá stena) sme si výborne zaliezli a trochu sme si pripomenuli staré dobré časy vo Vertigu. A keď už prsty odmietali poslúchať, a bandasky na rukách tiež poriadne navreli, sme chvíľu trénovali "Slacklining", čo znamená chodenie po plochom lane/šlingni natiahnutom asi pol metra nad zemou. Síce nebolo nejako extrémne dlhé (asi len 3 metre), ale po chvíli sme po ňom už celkom pekne špacírovali. Vrelo odporúčam, každému, kto má kúsok miesta. Stačí napnúť pomedzi dva stromy a o zábavu máte postarané, a to už nehovorím, že je to perfektný tréning rovnováhy, držania tela a uvoľnenia.
Po obede sme boli s Tess a Katie obzrieť  lokálne chrámy konzumu a nakúpiť nejaký proviant, aj keď len maličkosti, bo zbytkov z kuchyne máme ešte stále dosť. Pozreli sme aj jeden obchod s elektronikou, naivne som dúfal v nejaký dostupný a odblokovaný smarthphone :-), ale odblokované telefóny nie sú v kurze, takže mi neostáva než si ho objednať cez internet. Inak, boli sme v jednom obchode s DVDčkami, taká svätyňa všetkých filmofilov a gamblerov. Čo je zaujímavé, že do tohto obchodu môžete doniesť DVDčka čo máte doma a "predať" ich. Vlastne to bol taký "Second Hand" s filmami a počítačovými hrami (Katie zháňala niečo na narodeniny pre svojho synovca). Mali tu hádam všetky možné aj nemožné filmy, cenovo od 1,5 až 12 $. Veľká časť obchodu tvorili aj staré platne cca za 1 $. U nás by sa ale taký obchod neuživil, bo všetko čo som videl, sa dá pohodlne stiahnuť cez ulozto.sk, že? Aj keď, možno keby filmy stáli toľko, čo tu, tak možno by menej ľudí sťahovalo z internetu...
Po ceste späť (neuveriteľné, všetci dohromady sme kúpili len zopár vecí, navštívili prakticky len 3 obchody, ale zabili sme tam asi 3 hodiny, ak nie aj viac) ponad diaľnicu preletela prvá lastovička, vlastne to bol sup... ale tu sú poslovia jari supy (Turkey vulture). Takže jar už je naozaj tu, ešte by to mal niekto povedať počasiu...
Večer sme pripálili za hrniec pukancov a s pivkom v ruke si pozreli Dymové signály (v poslednej dobe sme nejako protiamericky naladení), samozrejme stiahnuté z netu :-)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára