Hlodavčia streda a gauč

 Dnes som sa každú chvíľu "podkýňal" o nejakého hlodavca. Najprv som počas project time vyhodil z Art room jednu mŕvu ryšavku (Deer Mouse, Peromyscus maniculatus) a jednu živú zo živolovky. V Art room-e im veľmi zachutili pastelky a robia nám v šuplíkoch dosť veľký svinčík. Zaujímavé, že keď som to niekomu hovoril, tak všetci to ohodnotili ako "gross", ale nikto s tým nič neurobil. A asi im ani nevadilo hrabať sa v šuplíkoch plných myšacích bobkov. Pri tej hygienoparanoi, čo tu majú, celkom paradox. Ja som fajnovka, mne to po čase už celkom začalo vadiť. Takže, aj keď mi je tých myšičiek trochu ľúto, tam teraz máme pasce :-)

Medzi jednotlivými campus-ami, máme tam taký malý smrekový lesík, som narazil na zopár Red squirrels, ale to je tam bežné. Okolo každého stromu je asi na meter široký kruh z ohryzených šišiek, ktoré si tu nazhromaždili ešte na jeseň. Ale prekvapil ma tu jeden hraboš (asi Microtus pennsylvanicus), ktorého som tu načapal, ako tlačil do hlavy nejaké bylinky. Veselo sa futroval ani nie 2 metre odo mňa, pozoroval som ho vyše minúty, až mi už bola zima a tak som ho nechal futrovať a išiel do November Lodge, pozrieť sa či tam niečo netreba porobiť (nebolo, takže som mal prakticky voľné doobedie :-). 

Po obede, a FROG-u (čo sa zmenil takmer na zápasy v bahne), som učil program Roles & Residences. Program o tom akú rolu zohrávajú zvieratá v potravnom reťazci a potom niečo málo o ekosystémoch. Hitom bol samozrejme náš vypchatý bobor čo máme v labáku, navyše som im doniesol aj niekoľko kožušín, bobria bola najlepšia, ale dosť jej konkuroval kožuch z kojota. Keď sme boli vonku a hľadali nejaké stopy po herbivoroch, našli decká ďalšiu mŕtvu Deer Mouse. Po tom čo som sa raz opäť nasúkal do hollow tree, aby som deckám dokázal, že sa tam zmestia aj oni (zistil som, že sa tam zmestím aj s bundou a troma svetrami, som skrátka typický cibuliak), sme navštívili bobriu špajzu - menšie rúbanisko vytvorené naším bobrom. Keďže deti niečo takéto ešte nevideli, tak to bol celkom "highlight", ale do pozadia to zatlačili ondatry, rochniace sa pár metrov od nás. Jedna sa dokonca vynorila, priamo pred deťmi, keď sa pozerali z brehu do vody. Tento blízky stret ich tak navnadil na ďalšie pozorovanie, že polovica detí ostala číhať na brehu Meadowedge Pond-u dobrých 20 minút, v snahe vymáknuť okrem ondatier aj bobra (bohužiaľ neúspešne, ale ondatry sa im predvádzali po celý čas). Po dohode s ich chaperon-om som ich tam nechal číhať a zbytok, čo klepal kosu alebo nemal záujem, som odprevadil do ich dormitories. Celkom sme si po ceste poklábosili, opäť som sa dozvedel, že chcú byť lekármi (tentokrát to boli dve černošky, včera traja černosi), presnejšie ortopédom. "A čo taký ortopéd robí?", spýtala sa jedna dievčina druhej. "Neviem, ale majú dobrú výplatu."

Po večeri (6:30pm) som mal pre dnešok voľno, tak som išiel pomôcť Katie previezť gauč zo Salvation Army (za 70$), do jej domu v Everette. Po ceste sme okrem zrazenej vačice a kanadskej husi narazili aj na skunka. Celkom sila. Bolo ho cítiť, v aute, dobrých 200 m predtým, než sme ho vôbec zbadali. Tipujem, že jeden skunk bez väčších problémov zasmradí tak pol kilometra štvorcového. 

Gauč sme s menšími problémami celkom úspešne presťahovali. I keď sme museli demontovať vchodové dvere, aby sa zmestil. Prišla nám pomôcť aj Baška, ktorá končila v kuchyni o siedmej. Stretli sme sa tu aj s Katinou mamou a ich novým psom. Šteňa huskyho kríženého s labradorom. Volá sa Cinderella :-), vyzerá ako plyšák a má jedno oko modré a druhé hnedé.

 

Šťastný majiteľ nového gauču Katie. Gauč bol ešte "v pohybe" preto tá divná orientácia a poloha :-)