Presite a Night Hike

Zatiaľ čo ostatní internisti mali Openning Ceremony pre školu Greenview II (teraz tu máme 3 týždne po sebe tú istú školu), čo tu budeme mať tento týždeň, ja a Josh sme išli robiť presite pre Greenview III do Clevelandu. Napakovali sme sa do našej "firemnej" dodávky a vyrazili. Presite spočíva v tom, že deckám, čo k nám majú prísť, poukazujeme obrázky z nášho CVEEC, naučíme ich nejaké základné veci o národných parkoch, čo je to watershed (povodie), vysvetlíme im čo budú asi tak robiť a väčšinou ich sklameme, keď sa dozvedia, že mobily musia nechať doma a že tam nemáme žiadnu telku ani videohry (to ich vždy najviac zdrtí). 

Do školy sme dorazili na čas, len pred Clevelandom bola menšia zápcha na diaľnici, ale nič hrozného. Baška, keď sem išla naposledy, tak ich zastihla poriadna snehová chumelenica a cestovali 2 hodiny, väčšinou to trvá okolo pol hodiny.

Z Presitu som mal trocha obavy, bo to dnes bolo po prvý krát samostatne, ale bol som celkom prekvapený, ako v pohode to prebehlo. Decká, na to že je to verejná "urban" school, sú celkom v pohode. Pokiaľ budú ako tie z minulého týždňa, tak sa nemusíme veľmi obávať. Celkom ma pobavili otázky typu: "a to keď vlastníme národné parky, znamená, že na to musíme platiť dane?" alebo "keď sa staneme Junior Ranger-mi tak dostaneme zbrane?" Súčasťou Presitu je aj to, že sa ich pýtame na to, čo doma robia, čo nie je zrovna Earth-Friendly. Drvivá väčšina nevypína televízor (to sme si všimli aj počas našich návštev, televízor je skrátka kulisa, ochrana proti tichu a zaručený zdroj príjmov pre elektrárne, takže nie aby sa to vypínalo. Vôbec sa divím, že ich ešte vôbec robia s vypínačom) alebo iné elektrické spotrebiče, veľa z nich otvorene priznalo, že veľa hrajú videohry a samozrejme skoro všetci trávia hodiny pod horúcou sprchou. Zopár z nich povedalo, že doma triedia odpad, asi dvaja dokonca mali za domom záhradu, v ktorej si pestovali zeleninu a zbytky jedla hádzali do kompostu. No mohlo to byť aj horšie, aspoň nejaké "zelené" povedomie mali.

Po ceste späť som rátal pozrážané jelene na okraji diaľnice, za pol hoďku som ich narátal päť (iba na jednej strane, keď sme išli do Clevelandu, min. rovnaký počet bol aj na druhej strane). Zrazenín tu je vôbec všade plno, myslím, že už sme videli skoro všetky väčšie cicavce, čo tu žijú. Väčšinou ako herbárové položky. Nedivím sa, že tu je cez leto toľko Turkey Vulture-ov, že sú tie supy vôbec ešte sťahovavé, pri takej potravnej ponuke...

Po obede opäť pohodička, onsite/project, ale keďže máme opäť málo deciek (iba okolo štyridsať, aj keď na budúci týždeň už skončí sranda, bo to už ich bude okolo 80), tak sme mali onsite štyria, a keďže nefungoval internet tak sme prakticky nemali čo robiť. 

Večer som mal Night Hike. Aj keď tu vďaka svetlu z  Clevelandu a Akronu nikdy nie je poriadna tma, hlavne teraz v zime (a keď je zamračené, ako dnes). No ale vysvetľuj to "mestským deťom". Biele decká boli relatívne v pohode, ale černosi pôsobili dojmom, že sa tentoraz naozaj boja (u nich väčšinou človek nevie, čo je iba afektované správanie a čo je naozaj). Dosť som sa na tom bavil, hlavne keď som im ukázal jeleňa a skoro utiekli do November Lodge (ten jeleň bol ale len kôl so záchranným kolesom pri mokradi - ale v tej tme sa to nepozná, detská fantázia je úžasný pomocník a potreboval som ich nejako utíšiť a zaujať... a okrem toho, tá "tma" aj mňa pomýlila :-)). Potom videli krvilačné jelene na každom kroku. Čo sa dá čakať, keď majú plnú hlavu Sasquatch-ov alebo iných potvoriek z americkej filmovej tvorby (momentálne sú asi najviac v kurze zombíci alebo Sponge Bob). Čo sme naozaj videli boli opäť ondatry na Meadowedge Ponde, aj keď čakal som, že ich to viac zaujme. Bolo však dosť zima, tak to možno trocha ochladilo ich nadšenie. Počas Seton walk, čo je aktivita, keď musia nejaký kúsok cesty prejsť sami, som sa ich snažil trocha naladiť na to, aby sa pokúsili ísť sami, ale až na jedného chalana (belocha), to nikto nezvládol. Po tejto aktivitke sme sa ponáhľali trocha rozmrznúť do November Lodge. Ako večer pokročil a vietor nepoľavil, bolo už celkom frišno (aj keď len okolo -3°C) a tieto decká na to evidentne neboli zvyknuté. Aspoň pomerne rýchlo šliapali späť a už sa "nebáli". Vo vnútri sme si ešte chvíľu zahrali "Netopier a moľa", čo je hra založená na princípoch echolokácie :-). Potom sme sa ešte trocha vyúdili pri Camp Fire - čas pre songs & stories. Zase ma bude hrdlo bolieť tri dni...