Kôrkofóbny utorok

Dnešné raňajky boli jasným dôkazom toho, že čo sa raz zamladi naučíme, to už nám z palice nikto nevymláti. Na raňajky sme mali Corn Flakes, mlieko, tekvicový chleba (naozajstná pochúťka, ono je to skôr koláč než chleba), Oatmeal (ovsená kaša), mlieko, ovocie, pomarančový džús. Klasické raňajkové menu. Všetko je pripravené na stole, decká si môžu nabrať z čoho chcú a koľko chcú a samozrejme si vždy môžu vypýtať viac. Jediné pravidlo je, že každý si môže zobrať len toľko, aby sa v prvom kole ušlo každému za stolom. Ale pridať si môžu koľkokrát chcú (pričom však vždy musia skontrolovať okolité stoly a to čo potrebujú, ak je to na nejakom stole navyše, prednostne zobrali ztade, až keď už na stoloch nič nie je, tak potom si môžu vypýtať viac z kuchyne). Vzhľadom na katastrofálne vysoký food waste zo včera, sme im dôrazne kládli na srdce, aby si vždy zobrali len trochu a pridali si až keď dokončia to čo majú na tanieri, resp.  aby len trochu ochutnali, pokiaľ si nie sú istí či im to bude chutiť. No výsledkom bolo, že sme mali 5 libier food waste a 8 libier liquid waste. Prakticky každý vyhodil takmer za plnú misku Corn Flakes s mliekom + plný pohár džúsu (cca 50 detí). To je pomerne bežné, hlavne u chudobenjších detí, bo Corn Flakes sú výsadou boháčov, takže chudina nemá potuchy ako to chutí, iba to vidia v každej reklame. Takže v prvotnom nadšení si naberú plnú misku a potom sú veľmi prekvapení, keď zistia, že to chutí ako piliny (pretože my tu nemáme tie zbohatlícke Corn Flakes z reklám, ktoré sú namiešané 1:1 s cukrom, či nejakými fajnovými príchuťami na prírodnej báze). Najvtipnejšie je, že ovsená kaša, čo je zase jedlo pre chudobných, chutí omnoho lepšie. 

Hrozné ale bolo, koľko sa vyhodilo kôrok z toho tekvicového chleba (čo v podstate kôrku nemá), takmer sa nezmestili do vedra na food waste :-)

Nádherná ukážka americkej výchovy - hlavne to s kôrkami. Skrátka tu sú naučení, že kôrka patrí do koša, hotovo, nedá sa to zmeniť. 

Na obed sme mali "Sandwich day". Opäť všetko je na stole. Chleba (už domácej výroby, od minulého týždňa si pečieme vlastný chleba :-), šunka z moriaka a nejakého brava, syr, horčica, majonéza, šalát, ovocie, chipsy (normálne, nie?). Na kuchynskom pulte si môžu prísť po humus, pitu, vajíčkovú a tuniakovú pomazánku. Na pitie majú superkyslú a supersladkú (Corn syrup musí byť!!!) limonádu, alebo čistú vodu (to skôr len tak do počtu). Platia rovnaké pravidlá, decká si robia vlastné sendviče. A opäť, všetka kôrka putovala do koša (kompostu), nedaj bože, aby sa toho čo i len trocha dotkli (česť výnimkám). Darmo sme sa im snažili dohovárať, prehovárať, (vyhrážať sa nemôžeme, to by nás poslali rovno na Sibír :-)... Táto americká kôrkofóbia ma asi nikdy neprestane prekvapovať. Čo je ale smiešne, je že ono je to všetko závislé len na sendvičovom tvare chleba, akonáhle má chleba trochu iný tvar, kôrka sa už dá v pohode zjesť. Na večeru sme mali špagety a k tomu cesnakový chleba, ale tento bol pečený na plechu, bol plochý ako koláč a nakrájaný na prúžky, takže vyzeral skôr ako napr. Müsly tyčinky. V odpade ich skončilo len zopár, žiadna kôrka :-)

Inak som dnes učil len program Onward to Eco-Place. V porovnaní s minulým týždňom úplná pohoda. Decká všetko bez problémov pochopili a spravili tak ako bolo treba. Keby som mal v tej svojej skupine o istých dvoch černochov menej, tak je to dokonalé (to nie je rasizmus, to je holý fakt). Ani nie, že by boli sprostí (keď chceli tak boli chytrí ako opice), ale boli hodne ťažko zvládnuteľní a ak nevyrušovali alebo sa medzi sebou nehádali, tak otravovali ostatných. Ale zase Ebay (tak sa jeden z nich volal) na záver predviedol malú ukážku "dance floor" zakončenú saltom dozadu, len tak zo zeme. Paráda, ale skoro ma kleplo.

Večer som mal ešte Night Hike. Prekvapilo ma, že bolo stále trochu svetlo. Už dlho sa nestalo aby sme začínali Night Hike za šera. Ani nie pred dvoma týždňami bola ešte totálna tma, no už sa nám to začína dĺžiť. A mali sme šťastie, bo bola pekne jasná obloha, plno hviezd, málo lietadiel, kúsok nad horizontom mesiac ako vystrihnutý z tureckej vlajky... Keď sme sa indiánskym štýlom doplížili k Meadowedge Pond, tak sme opäť videli ondatry a bobra. Dnes som mal inú skupinu ako naposledy, takže všetci boli nadšení. Bobor ešte ukážkovo pleskol chvostom o vodu, čo parádne vydesilo všetky decká (a mňa pobavilo). Počas sólového pochodu les voňal ako zmoknutý pes, čo mi, neviem prečo, pripomenulo jar. Opäť sme videli bobra, Camp Fire tiež pekne ubehol, bol to celkom pekný, pohodový večer.

Dnešné hlášky:

... ja budem právnikom ...

... ja budem doktorom a tanečníkom a budem mať ženu a dve deti ...

... to ja skôr dve ženy a len jedno dieťa ...

... a akým doktorom chceš byť?

... neviem ...

... tak prečo chceš byť doktor?

... lebo zarábajú veľa peňazí ...