piatok 8. februára 2013

Hurá piatok :-)

Únava z celého týždňa (aj keď tento bol v podstate oddychový) sa mieša s eufóriou, že sme ho v zdraví prežili a blíži sa pár dni vegetu. Blato sa mieša so snehom, dážď so snehovými vločkami. Posledné aktivitky s deckami - záverečné trápenie s písaním "Dear self letter" (celkom ma pobavilo, že ich napísali aj učiteľka s chaperonom) a potom šliapanie v snehovej chumelenici ale s atraktívnym cieľom - naším "Hollow tree", ešte aktivitka "Hug the tree", potom návrat do Art room-u v November Lodge. Hlavne náš chaperon Mr. Bailes sa tešil bo nejako si neuvedomil, že už nie je v Texase a že tu na drsnom severe býva občas aj zima (nielen "urban kids" bývajú spomalené :-)). Ešte SaraJane (naša nová internistka - dnešný program vlastne viedla ona, ja ako služobne starší som len "observoval") sa pokúšala o jednu aktivitu s kreatívnym písaním, čo sa však zvrhlo na kreatívne robenie čohokoľvek. Ja som zatiaľ strúhal ceruzky, pokiaľ si decká neskáču po hlavách a v relatívnej tichosti kreatívne liklidujú zásoby nášho farebného papiera, nemá zmysel moc ťahať za uzdu. Potom záverečná ceremónia, William (tentokrát v podaní Chrisa) opäť raz úspešne odcestoval späť do minulosti a Cuyahoga Valley NP získal ďalších Junior Rangerov. Tradične potom nasledovala pizza na obed (tentokrát so zaujímavou špenátovo-hubovou variantou - väčšina skončila v komposte - to keď v tom nie je paradajkový pretlak alebo kečup tak sa to skrátka jesť nedá ...) a srdcervúce lúčenie a mávanie na zamlžené okná autobusu a upratanie "Dinning Hall". Na záver ešte porada v office, dozvedeli sme sa čo nás čaká a neminie na budúci týždeň (to ma zväčša vždy rozbolí hlava :-)). Neviem prečo ale keď sme konečne dorazili tak som na min. pol hodiny upadol do kómy. Zobudila ma až Baška s tým, že Rudy (ďalší nový internista a náš spolubývajúci) nás berie si zaliesť na umelú stenu. Takže zvyšok dňa sme strávili na stene podobnej nášmu Vertigu, aj cenovo, ale na rozdiel od troch hodín vo Vertigu tu, za 15 $ dolárov na hlavu, môžete loziť celý deň. Spravil som si aj "belay certificat", certifikát na istenie, takže potom som mohol aj ja istiť ostatných pri lezení. Celkom dobre sme si zaliezli, koleno (kolená) pekne spolupracovali, bandasky na rukách budem cítiť ešte tak dva dni. 



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára