Ospalá a mrazivá streda

Neviem, čo sa dialo v noci na campusoch tu v CVEEC, ale ráno boli všetky decká totálne groggy a prakticky tie raňajky prespali (aspoň nebolo veľa food waste). Dnes celkom mrzlo (okolo - 5 °C), takže sme boli nútení robiť počas programov rôzne "indoor" adaptácie. Ja som bol našťastie do obeda zalezený v knižnici a triedil fotky. Aj keď možno by bolo lepšie učiť, to by som tak nevymrzol, termostat bol síce nastavený na 60 °F, ale keď človek len sedí a ruky má položené na studenom notebooku...

Po obede som učil Watershed Stories. Myslím, že sa mi podarilo celkom pútavým, zaujímavým a až takmer ezoterickým spôsobom deckám priblížiť, inak dosť nezáživné "vedecké" fakty o teórii veľkého tresku, vzniku planét a s tým spojenú tektoniku našej zeme a vznik hornín, ale snažil som sa nadarmo. Moje mladé publikum v podstate spalo (aj po dvoch "hrách" na rozhýbanie) a jediný, kto ma docenil, som bol ja sám (ale musím povedať, že mi to išlo celkom pekne, aj som si takmer všetko rozumel... :-)). Trocha som dúfal, že aspoň čerstvý vzduch ich trocha preberie, ale márne (keď to mohlo byť len na 20 minút, kvôli zime). Skrátka sú dni, keď sa nedarí, nech sa človek sebaviac snaží. Ale chápem, že geológia a história sú najlepšie, keď si človek chce dať šlofíka alebo pri nespavosti. No ale nejako sme to nakoniec prežili a zahrali si ešte zopár infantilných hier. S podozrievavým pohľadom si zobrali granula bars, čo náš šéfkuchár Rich nachystal na snacky (naša kuchyňa už vyrába skoro všetko). Trochu sa ale pri tomto rozdávaní snackov cítim ako tí divní ujovia, čo na detských ihriskách z baťohov vyťahujú sáčky so sladkosťami a kŕmia nimi cudzie deti... Celkom sa divím, že tým nenarušujeme nejaké fatálne hygienické normy, keď tie tyčinky nie sú zabalené každá zvlášť. A možno by som mal predtým deckám povedať, aby si umyli ruky... ále čo, nech si trocha budujú imunitu (aj keď keby nejakú mali, tak by každý druhý nemusel byť na liekoch). Potom mali decká free time. Ja som mal "dozor" v chlapčenskom dorme. Ale, keďže my sme zodpovední iba za deti čo sú vonku, a von nikto nešiel lebo bola kosa, mal som aj ja voľno. Usadil som sa pekne v kúte jedálne, čítal si knihu, zašpuntoval uši (bo časť bielych deciek hrala Twister a zbytok s afro-američančatami hrali schovávačku/naháňačku, takže úroveň hluku tu bola ako na heavy-metalovom koncerte) a popíjal kávičku bez kávy (blaf menom decaff).

Večer som si lámal hlavu nad tým aký  kúpiť smartphone. Nie, že by sme prepadli móde (tu sa bez smartphonu nechodí už ani na záchod a pokiaľ takúto vecičku človek nemá je krajne podozrivý). Vždy ma pobaví, keď vytiahnem svoju "maličkú" Nokiu (starú cca 3 roky), tak decká (a aj dospelí) sú z toho celé na "větvi", že čo to mám za super moderný a maličký telefón. Deti éry múdrych tehiel už niečo také ako malý mobil nepoznajú. Takže, nie že by sme chceli splynúť s davom, ale pre budúce cestovanie nám to príde ako nejednoduchší spôsob ako ostať v kontakte (bo život bez internetu... to sa už predsa nedá, nie? Schválne, bez jedla vydržíme mesiac, bez vody tak týždeň, ani vzduch moc nepotrebujeme, ale internet...???). Problém je, že tých múdrych tehiel, je strašne veľa. Asi skrátka najbližšie napochodujem do nejakého obchodu a kúpim prvý čo bude aspoň trochu spĺňať moje predstavy (to bude trocha náročné, bo taký prístroj čo by spĺňal moje predstavy som ešte nevidel, ale kto videl, že?).

Zatiaľ čo poniektorí z nás učia, zvyšok "pracuje" na svojich projektoch :-)