Pondelok, tentokrát je voľno, konečne nejaký naozajstný oddych. Nič netreba riešiť, spať môžeš dokedy chceš... Ostatní mali v CVEEC interview ohľadne "pracovných" pozícii pre Summer Camp a Josh s Chrisom asi aj ohľadne internshipu pre druhý rok. Nás sa takéto veci netýkajú, takže sme mohli vyspávať.
Okolo obeda sa zastavil Ben, doniesol gitaru. Vytiahol som mandolínu a spolu s Baškinou flautou sme si zahrali zo dve-tri pesničky (aj keď s mojimi znalosťami štyroch akordov to veľká sláva nebola). Potom prišiel Rudy a doniesol harmoniku, čím trochu rozšíril náš orchester. Za chvíľu sa zastavila Tess a doniesla ukulele a s ňou prišla aj SaraJane, tá prispela svojím hlasom. Takže, prakticky, každý kto bol v Everette skončil u nás v Hardy House a viac-menej sa zapojil do hudobnej produkcie. Ešte aj "náš" starý-známy leucistický myšiak priletel a sadol si na strom kúsok od nášho domu. Možno si tiež zanôtil...
V podvečer sme sa nalodili do Katienho "nového" auta (Chrisler z 1993, za 2000 $, má sťahovaciu strechu :-)) a zviezli sa do Fairlawnu, nakúpiť zopár poživín a hlavne poslať poštou naše daňové priznanie, ktoré Baška tak starostlivo pripravila (pre mňa je to úplná Čína). Tetuška na pošte našu obálku chcela najprv poslať, klasicky, do Slovinska (nielen Bush nevie, kde sme), potom čo nevedela nájsť Slovensko ani v počítači, chcela vedieť najbližšiu krajinu. Baška jej povedala, že "Austria", čo bolo dosť fatálne, pretože naše daňové priznanie skoro pofrčalo do Austrálie. Navyše tetuška mala asi polmetrové paznechty, takže vyťukať niečo na počítači jej zabralo zhruba pol dňa. Ale nakoniec to snáď dobre dopadne, pevne verím, že technika nezlyhá a skenery na pošte pochopia správne, kam ten list poslať.
Večer sme si ešte pozreli dokument s Jaroslavom Duškom "Když kámen promluví" - celkom dobré, odporúčam.
Večer sme si ešte pozreli dokument s Jaroslavom Duškom "Když kámen promluví" - celkom dobré, odporúčam.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára