Ráno sme sa prebudili do nádherného dňa, slnko nám pálilo do okna, obloha bez jediného oblaku. Vstali sme až okolo desiatej, zobudila nás vlastne až SaraJane-ina najmladšia sestra, je to taká malá držka, takže popri tom ako sa prehrabovala v SaraJane-ninom šatníku nám poukazovala svoje najobľúbenejšie šaty a náhrdelníky, samozrejme s náležitým komentárom. Dozvedeli sme sa o tom, že má nové náušnice a pod. Raňajky boli vskutku kráľovské a skoro tak hlučné ako keby sme boli v CVEEC, to viete, šesť súrodencov (SaraJane má 3 sestry a 2 bratov) vo všetkých vekových kategóriách. Ale SaraJane-nini rodičia sú úplne výborní, rovnako ako aj jej súrodenci, takže aj keď nás tu bolo ako hadov, bola to pohoda (úplne ma fascinovalo, že vôbec nečučali do telky a všetci sa spolu hrali vonku, ani mobilné telefóny nemali, iba jeden, ktorý si navzájom požičiavali, až som neveril, že niečo takéto je ešte v dnešnej dobe možné - ďalší dôkaz, že všetko závisí od rodičov...). Po raňajkách sme si zahrali jedno kolo hry “Ticket to Ride “(tentoraz európsku verziu,aspoň sme nemali taký problém zorientovať sa a nájsť dané mestá, trocha sme Amíkov poučili o výslovnosti a polohe niektorých miest a trocha sme pomachrovali, kde všade sme boli :-)) a potom, na čo sme sa naozaj tešili, sme vytiahli kajaky a kanoe a vydali sa na malý výlet. Ja a Baška sme si zobrali kajaky, SaraJane s dvoma sestrami nás sprevádzali na kanojke. Počasie bolo priam neuveriteľné, ešte včera bolo hnusne zima, ale dnes bolo úplne jarné počasie. A to mi Veterník písal, že v Bratislave napadlo 10 cm snehu a že sa idú bežkovať na Sitno...
Takže sme sa nalodili, trochu to bolo akčné, lebo voda bola nezvykle nízko (že vraj tak málo vody si tu nepamätajú - leto bolo brutálne horúce a suché a cez zimu toho veľa nenasnežilo, no uvidíme aké bude toto leto, hádam im tu tie jazerá úplne nevyschnú). Najprv sme prepádlovali cez hlavný kanál, a obkukli si starý vrak nejakej lode (ktorý vraj normálne nevidno, pretože je celý pod vodou). Potom sme sa vydali na okružnú plavbu okolo ostrova, na ktorom býva SaraJane. Miestami sme sa hrali na ľadoborce, keď sme prerážali posledné zbytky ľadu. Pod loďkami sa nám preháňali šťuky, raz sme zahliadli asi metrového kapra, ponad hlavy nám každú chvíľu preletel dajaký bahniak a všade naokolo vyspevovali drozdy. Narazili sme aj na jednu užovku, v tej studenej vode veľmi pohyblivá nebola, takže som ju poľahky chytil a poukazoval babám. Na chvíľu sme sa vrátili domov, ale len sme vymenili SaraJane-nine sestry za ďalšiu, čo sa tiež chcela povoziť (nezabúdajte, že ich je šesť), tak sme sa vydali na ešte jeden okruh, tentoraz do “Husej zátoky“ (Goose Bay). Zobrali sme to skratkou cez jeden z kanálov, vysekaných cez trstinu. Vďaka tomu ako je málo vody, bol záver kanálu na suchu a tak sme si aj trochu zaprenášali. Kupodivu plytká voda bola úplne teplá. V blate sme ponachádzali kopec stôp, od mývalov, jeleňov a husí po nejaké mäkkýše. Zážitok bol ale, keď sme vliezli do hlbšej vody, tá už bola riadne ľadová. Po návrate nás už čakala večera, vonku sa schyľovalo k nádhernému večeru. SaraJane-in otec niečo spomenul o kŕdľoch labutí. Tak sme išli von a naozaj, po oblohe, kam až oko dovidelo, prelietali obrovské kŕdle labutí (labuť tundrová, Cygnus columbianus). Evidentne sa zlietavali na nocovisko, kúsok od nás, v “Husej zátoke “. Ako keby sme zrazu boli na Hortobágy a pozerali na žeriavy. Ešte aj zvukovo sa to dosť podobalo http://www.allaboutbirds.org/guide/tundra_swan/sounds (odporúčam si vypočuť ich zvuk, je to úplná nádhera, hlavne keď sa ozýva z tisícky hrdiel naraz :-). Spolu s tým zapadajúcim slnkom to bol skvelý, skvelýýýýý, absolútne dokonalýýýý, úžasnýýý zážitok. Tak sa mi splnilo ďalšie zo želaní.
Preletujúce kŕdle sme pozerali asi hodinu, až do tmy, bolo to fantastické divadlo. Tipujem, že na tom nocovisku ich muselo byť min. 20 000, ale reálne číslo je asi ešte väčšie. Každopádne sme ich počuli aj v noci, a bol to riadny randál. Trocha ma prekvapilo, že to bol nový zážitok aj pre SaraJane a jej otca. To musia prísť týpci zo Slovenska, aby im ukázali niečo čo tu musí byť každú zimu :-). Ešte sme im ukázali, že na ohni sa dá upiecť aj niečo iné ako len “Smores", pečené jablká im celkom chutili a aj nápad so zemiakmi v pahrebe sa im pozdával.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára