Od utorka do piatka sme tu mali decká len počas dňa. Výhodou bolo, že sme každý deň začínali o pol deviatej a končili o pol piatej, takže sme sa cítili skoro ako normálni ľudia a učili sme Level 1 (piataci, šiestaci), čo je väčšia zábava. Ale zase, aby sme to nemali také ľahké, tak sme tu mali rekordný počet deciek, skoro dve stovky (12 skupín po 15 detí). A všetko bolo super rýchle, programy, na ktoré zvyčajne máme tri hodiny sme museli absolvovať za hodinu a pol. Takže to bol, tak trocha, rýchlokurz geniality. No s tými deckami, čo sme tu mali, to nebol najmenší problém. Ani to, že v každej skupinke sme ich mali okolo 15. Kľudne ich mohlo byť aj dvakrát toľko a kľudne sme ich tu mohli mať, ako obvykle, od rána do večera. Ó, aký to rozdiel oproti tým minulotýždňovým kromaňoncom a oposumom. Tieto decká všetko chápali, rozumeli, spolupracovali a hlavne im nebolo treba všetko 1845-krát opakovať kým to spravili a pochopili. Asi to bolo tým, že skoro všetky boli "naši", teda ich rodičia, alebo starý rodičia pochádzali z takých elitných krajín ako je Poľsko, Česko, Slovensko, Ukrajina, Srbsko a pod. No, zase raz stredná Európa zachraňuje "Západniarom" zadok :-)
Takže učenie bola paráda, akurát matička Zem sa rozhodla, že ešte si tu na chvíľu ponechá zimu, celý týždeň mrzlo, na prvý jarný deň napadalo snehu po členky a vietor sa nás snažil presvedčiť, že je ešte len polka decembra. Ale vtáky si stále veselo "jarne" spievajú a nad CVEEC už opäť krúžia supy, takže jar je tu, či sa to počasiu páči alebo nie.
V stredu sme s Rudym oslavovali narodeniny. Josh nás zobral do "Donatos", čo je vraj nevyhnutná pravá Americká skúsenosť. Donatos je fast food s pravou americkou/mexickou kuchyňou :-) Ale to čo ti tu uplácajú je vskutku pravá Amerika - burritos o veľkosti slonej nohy (za 6,65 $), takže s trochou skromnosti vystačí na tri dni (bol s nami aj Chris, ten to svoje burritos volal "My baby", veľkosťou to odpovedalo).
Rudy dostal na narodeniny
od svojej priateľky
celú sadu krásnych eloxovaných "čokov". Ja som dostal od Bašky medík, praclíky plnené burákovým maslom a "Honey Mustard Pretzel Dip" - čo je v podstate horčica zmiešaná s medom a bylinkami, spolu so slanými praclíkmi je to takmer dokonalá chuťová orgia. Od našich dorazil balík z domova, prakticky tiež priamo na narodeniny, kopec horaliek
a moje nové debetné kartičky, tie staré mi už expirujú. Ešte mi prišla zablahoželať aj Tess s Rudym, akurát keď som dokončil s našimi "Skypovú" prehliadku nášho domu (máme nový Smartphone, tak som sa trochu predvádzal), Tess mi priniesla vynikajúce "cupcakes".
V piatok sa opäť raz ukázalo, že keď si niečo veľmi praješ, tak sa to aj splní. Vždy sme si želali mať niečo piteľné k jedlu, tu u nás v centre. Pretože, vždy sme mali len citrónovú limonádu, alebo pomarančový džús. Ten džús to sa ešte, povedzme, ako tak dalo piť, aj keď doň vymočili pomaranče z celej Ameriky, ale tá citronáda, to bola čistá umelina, plná "high fructose corn sirup-u", čo dokázala za pol hodinu rozleptať podlahu. No a konečne sa naše želania splnili, Rich - náš šéfkuchár, začal vyrábať "homemade" malinovku - ananásovú a jahodovú - bez chémie, z reálneho ovocia a je v nej viac vody ako cukru. Takže nielenže budeme odteraz svoje telá oblažovať lahodnými, zdravými mokmi, ale ešte na tom CVEEC ušetrí okolo 2500 $ ročne (na tom, že si pečieme vlastný chleba ušetríme okolo 1000 $ ročne, holt oplatí si robiť vlastný chleba - poznámka pre tých čo vlastnia domácu pekárničku na chleba a nechávajú ju zapadať prachom).
Tento príspevok píšem v piatok večer, Baška sa akurát trápi s "domácou" úlohou na EEC a keby nebola tak slušne vychovaná, tak by tu bohovala každých desať sekúnd. Ja som (v snahe zachovať si aspoň štipku zdravého rozumu) tento výkvet ľudskej debility/domácu úlohu totálne odflákol a predpokladám, že ju budem musieť prerobiť, ale kto vie... rozhodne s takou hovadinou nemám chuť tráviť pol dňa, to radšej budem rátať lienky na strope! Nabudúce to odfláknem znova, uvidíme koho to bude dlhšie baviť. Prinajhoršom nedostanem ten skvelý certifikát, vhodný tak akurát ako toaletný papier.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára