Veľká výhoda tohto týždňa je že máme iba päť skupín, takže nemusíme veľa učiť. Keďže tieto decká sú, v porovnaní s tým čo sme tu mali minulý týždeň, omnoho pomalšie (mierne povedané, myslím, že takto by prebiehalo učenie zombíkov počas zombii-apokalypsi), som tomu celkom rád. Dnes som do obeda pomáhal Joshovi s gumákmi. Ráno sa učil program “Furnace Run Exploration", čo je jeden z mála zaujímavých programov pre „Level 2“. Tieto decká by presne takéto programy potrebovali, väčšina z nich nikdy nemala možnosť brodiť sa potokom alebo len tak sa máčať vo vode, nehovoriac už o nejakom chodení po lese. Tieto decká zrejme nikdy neopustili svoju “štvrť“. Je to dosť smutné.
Takže moja poobedňajšia hodina bola plná malých hispánskych zombíkov. Dosť otrava, opäť som mal „Shape of Things“, Jen ma “observovala“ (2x do roka našu výučbu sleduje Heather - ako Ranger, zastupuje Národný park a ešte aj Jen, ktorá zasa dohliada na to či učíme podľa štandardov). Dievčatá to do veľkej miery zachraňovali, chalani boli úplne na nič. Navyše ako to už u týchto “detí“ býva, celú noc boli hore a teraz to dospávali. Skoro som chytil záchvat smiechu, keď po tom, čo som im niečo vysvetlil (a myslím, že mi bez väčších problémov rozumeli), ani na tretí pokus absolútne nepochopili o čom je reč. Problém je, že to čo ich učíme je podľa dajakých “úžasných“ štandardov, ktoré boli evidentne vymyslené európanmi a podľa “našich“ kritérií. Ľudia čo ich vymysleli zrejme žili v nejakom vysnenom svete, kde sa rodičia starajú o svoje deti, všetci sú bohatí, neexistuje žiadna kriminalita a decká trávia všetok svoj čas vonku v prírode. A už vôbec neexistujú rozdiely medzi rasami a všetci sa správajú rovnako a sú rovnako chytrí. Ale podľa toho čo tu vidíme nič nie je viac vzdialené od skutočnosti ako tieto naše úžasné štandardy. Pred dvoma týždňami sme tu mali "bohaté" decká z Hudsonu a tie s týmto programom nemali najmenší problém, celkom ich to aj bavilo a aj tomu rozumeli. Tieto decká čo tu teraz máme nikdy nebudú na ich úrovni, ani keby chceli. Tu je to vymyslené tak, aby chudobní ostali chudobnými (samozrejme existujú výnimky, ale tých je len zopár - len tak na ukážku aby sa nemohlo povedať, že ľudia v Amerike nie sú slobodný). Takže veľmi sa nedivím, že tu máme hromadu znudených detí, keď namiesto toho, aby behali po vonku im tu tlačíme do hlavy kaleráby o vodnom manažmente a “low impact“ výstavbe. Dosť by ma prekvapilo keby niekto z nich sa vôbec niekedy dostal k takýmto veciam a mohol tieto znalosti využiť. Ale asi ani ten najlepší program by týmto deckám nepomohol, tento problém je neuveriteľne komplexný, riešenie je jednoduché ale dosť pochybujem, že niekedy budeme na takej úrovni, aby sme ho boli schopný realizovať.
Večer sme mali voľno a tak sme si spolu so SaraJane spravili malý večerný “hike“. Cestou sme rozoberali výhody a nevýhody obnoviteľných zdrojov energie a to aký sme, ako ľudstvo, hlúpy. Zlatým klincom večera bol film o Aldovi Leopoldovi - “Green Fire“. Výborný dokument, plný citátov z Leopoldovej knihy (u nás sú to “Obrázky z chatrče, ale v originály je to “Sand County Almanac“). Akurát, že sa pri pozeraní takéhoto filmu musí človek stále pýtať, prečo práve tí najväčší pitomci na celej planéte,dostali do rúk takú úžasnú krajinu.
Takže moja poobedňajšia hodina bola plná malých hispánskych zombíkov. Dosť otrava, opäť som mal „Shape of Things“, Jen ma “observovala“ (2x do roka našu výučbu sleduje Heather - ako Ranger, zastupuje Národný park a ešte aj Jen, ktorá zasa dohliada na to či učíme podľa štandardov). Dievčatá to do veľkej miery zachraňovali, chalani boli úplne na nič. Navyše ako to už u týchto “detí“ býva, celú noc boli hore a teraz to dospávali. Skoro som chytil záchvat smiechu, keď po tom, čo som im niečo vysvetlil (a myslím, že mi bez väčších problémov rozumeli), ani na tretí pokus absolútne nepochopili o čom je reč. Problém je, že to čo ich učíme je podľa dajakých “úžasných“ štandardov, ktoré boli evidentne vymyslené európanmi a podľa “našich“ kritérií. Ľudia čo ich vymysleli zrejme žili v nejakom vysnenom svete, kde sa rodičia starajú o svoje deti, všetci sú bohatí, neexistuje žiadna kriminalita a decká trávia všetok svoj čas vonku v prírode. A už vôbec neexistujú rozdiely medzi rasami a všetci sa správajú rovnako a sú rovnako chytrí. Ale podľa toho čo tu vidíme nič nie je viac vzdialené od skutočnosti ako tieto naše úžasné štandardy. Pred dvoma týždňami sme tu mali "bohaté" decká z Hudsonu a tie s týmto programom nemali najmenší problém, celkom ich to aj bavilo a aj tomu rozumeli. Tieto decká čo tu teraz máme nikdy nebudú na ich úrovni, ani keby chceli. Tu je to vymyslené tak, aby chudobní ostali chudobnými (samozrejme existujú výnimky, ale tých je len zopár - len tak na ukážku aby sa nemohlo povedať, že ľudia v Amerike nie sú slobodný). Takže veľmi sa nedivím, že tu máme hromadu znudených detí, keď namiesto toho, aby behali po vonku im tu tlačíme do hlavy kaleráby o vodnom manažmente a “low impact“ výstavbe. Dosť by ma prekvapilo keby niekto z nich sa vôbec niekedy dostal k takýmto veciam a mohol tieto znalosti využiť. Ale asi ani ten najlepší program by týmto deckám nepomohol, tento problém je neuveriteľne komplexný, riešenie je jednoduché ale dosť pochybujem, že niekedy budeme na takej úrovni, aby sme ho boli schopný realizovať.
Večer sme mali voľno a tak sme si spolu so SaraJane spravili malý večerný “hike“. Cestou sme rozoberali výhody a nevýhody obnoviteľných zdrojov energie a to aký sme, ako ľudstvo, hlúpy. Zlatým klincom večera bol film o Aldovi Leopoldovi - “Green Fire“. Výborný dokument, plný citátov z Leopoldovej knihy (u nás sú to “Obrázky z chatrče, ale v originály je to “Sand County Almanac“). Akurát, že sa pri pozeraní takéhoto filmu musí človek stále pýtať, prečo práve tí najväčší pitomci na celej planéte,dostali do rúk takú úžasnú krajinu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára