Ako sme na konferencii boli

Po búrlivom dni, keď sme celý "Night Hike" boli zavretí v November Lodge a Rudy a Ben so SaraJane hodinu spievali "Digestive Songs" a hrali sme scénky, aby sme decká nejako zabavili, sa počasie trochu umúdrilo a zvyšok týždňa bolo relatívne pekne, aj keď tak klasicky aprílovo. Decká boli celkom dobré, trošku divokejšie ako minulý týždeň. Mali sme katolícku školu, trochu neobvyklé bolo, že všetci tu boli bieli. Celkom to uľahčovalo učenie, predsa len je jednoduchšie učiť decká, ktoré majú podobné zmýšľanie a náturu ako my. Na "Eco-Place" moja skupina vyrobila gigantický troj-domový model farmy/akvária (aj so zvieratami), iná skupina vymyslela "aquapark", kde elektrickú energiu vyrábali "sasquatchovia" (Big Foot :-)), ešte aj uteráky boli so "sasquatchej" srsti, ktorá vraj výborne absorbuje vodu a zanecháva po sebe vôňu pomarančov :-). Decká sú úplne posadnuté "sasquatchmi", hádam neuplynie jeden "Night Hike", bez toho, aby sa niekto nebál, že nás zožerie "Sasquatch". 

Ja a Baška sme boli tento týždeň jedni z najobľúbenejších inštruktorov (vždy na záver máme táborák a pýtame sa deciek, čo sa im cez týždeň najviac páčilo a padli tam aj naše mená :-)). Ja som bol pre tento týždeň historická postava - "Armish guy" Patrick.

V piatok som do pol tretej v noci vyrábal poster na sobotnajšiu konferenciu (ale začal som ho robiť až okolo jedenástej, vždy je dobré odložiť hlúposti na poslednú chvíľu), rozhodol som sa pre menší interný ftípek/protest, takže som ten poster spravil asi najhoršie, ako som vedel a zároveň som použil dosť netradičné zobrazenie požadovaných informácii (ktorých tam nebolo mnoho), bol som zvedavý ako na to domáci zareagujú.

V sobotu sme teda išli na 46. výročnú konferenciu "Environmental Education Council of Ohio". Odohrávala sa kúsok od kempu Nuhop, kde sme boli naposledy na EEC školení (asi dve hodiny autom od nás, smerom na juh). Konferencia prebiehala v "Mohican Lodge and Conference Center", veľmi pekná "total brutal eko budova" s vyhliadkou na rozvodnenú priehradu (zopár búrok a už sa to tu všetko zatápa). Tu sme mali zavŕšiť svoj certifikát prezentovaním posterov. V podstate sa jednalo o niečo také ako členská schôdza RPSky, akurát tu bolo viac ľudí a schôdza trvala štyri dni, my sme sem našťastie prišli iba na jeden deň. Aj keď ono to bolo celkom zaujímavé, prednášky boli dosť dobré, dozvedeli sme sa kopec zaujímavých informácii. Napr. v jednej prednáške (od živej legendy environmentálnej výchovy v USA, s podivným menom Herb Broda) s prozaickým názvom "Plugged In But Turned Out: The Need to Reconnect with Nature" sme sa dozvedeli o devastujúcom účinku modernej techniky na detskú psychiku/osobnosť. Herb Broda je totálny klasik, chlapík starý cca 65 rokov, celú prezentáciu premietal cez Iphone - čo bola zároveň aj ukážka, že nie je proti moderným technológiám, výborný rečník, radosť počúvať. Aj keď tie štatistiky čo nám tam ukazoval boli fakt drsné, ale vzhľadom na to, čo vidíme každý týždeň u nás v CVEEC, až nepekne pravdivé. Dnešné decká (medzi 11 - 14 rokom, platí pre USA) trávia priemerne osem hodín denne za obrazovkami, priemerné päťročné dieťa má za sebou už 5000 hodín sledovania televízie (čo je dlhšie, než čas potrebný na získanie vysokoškolského diplomu), deti priemerne poznajú okolo 1000 firemných log, ale nevedia vymenovať desať rastlín alebo živočíchov čo žije v ich okolí. V mene "bezpečnosti" rodičia svoje deti radšej nechávajú sedieť pred televíziou a už im úplne zabránili v nejakom samostatnom objavovaní svojho okolia, resp. aj možnosti učiť sa na vlastných chybách. Následkom toho, takéto deti sú menej kreatívne (významne likvidujú kreativitu aj naše novodobé plastové superhračky), horšie sa učia a sú menej spokojné a šťastné. Významný je aj rozdiel, čo sa týka zdravia (výrazne horší zrak a väčšia náchylnosť na rôzne alergie). Naproti tomu, deti čo trávia svoj čas hraním vonku sú, prekvapivo, zdravšie, uvoľnenejšie a šťastnejšie. Asi najviac ma šokovalo, že dnešné decká strávia hraním sa vonku iba pol hodinu týždenne (myslí sa tým čas, ktorý patrí iba im, bez nejakej buzerácie zo strany dospelých). Veľkým problémom dnešnej doby je, že decká sú vláčené z jedného krúžku na druhý, ich denný program je totálne nabitý, prakticky bez jedinej "voľnej" chvíľky. Skrátka vychovávať workoholikov treba už od útleho detstva. No, už sa nedivím, že sa tu tie decká v školách tak často strieľajú. Komu by z takéhoto stresu nehrablo, že áno... Pritom jediné, čo stačí spraviť je, že sa odkábluje káblovka, internet a svoje ratolesti pekne krásne vykopnete hrať sa von. Stačí aj na záhradu, a už vôbec nepotrebujú hračky, stačí záhradná hadica, kopa piesku, či štrk. A hlavne im netreba pchať do ruky mobily. To je ďalšia hovadina, v 2004 malo 39 % malých amíkov mobily, v 2009 to už bolo 66 %. Typujem, že teraz to už bude takmer 100 % (pričom všetko už sú to Smartphony, alebo Iphony - takže decká sú neustále zavesené na Facebooku a namiesto toho, aby sa normálne rozprávali hlavne "chat-ujú"). No bola to dosť drsná prednáška, nádejou je, že väčšina rodičov si už začína uvedomovať tento problém a snažia sa to nejako zmeniť. A 83 % opýtaných detí potvrdilo, že majú radi pobyt vonku v prírode (ak by niekto mal záujem o viac informácii niečo by malo byť tu: http://childrenandnature.org/. Takže možno v blízkej budúcnosti bude niečo také, ako teraz robíme, celkom dobrý "biznis" :-).

Ostatné prednášky, ktoré sme navštívili, sa zameriavali na rôzne kreatívne postupy pri učení alebo ako dnešnú mládeš pritiahnuť k ekologickejšiemu zmýšľaniu (jeden chlapík prezentoval svôj projekt, ktorý spočíval v tom, že rôzne ekologické problémy našil do akčného komixu, v ktorom superhrdinovia čerpali svoju silu napr. z recyklovaného papiera - bolo to celkom vtipné, ale verím tomu, že decká to musia zhltnúť aj s navijákom). Úplne úžasná bola aj prednáška o mestkých záhradách (u nás v Petržalke by každý panelák mohol mať na streche svoju vlastnú záhradu, keď sa to dá tu, tak to musí ísť aj u nás...)

Okolo piatej po obede (mali sme aj raňajky a jedlo bolo teda vskutku výborné) bola "Poster Session", kde sme prezentovali svoje postery. Po zbežnom obkuknutí ostatných som skonštatoval, že ten môj nie je až tak úplne na zahodenie. A kupodivu sa všetkým páčil (alebo sa tak tvárili, tu je strašne ťažké poznať, čo je naozaj a čo je len "slušnosť"). Skrátka, asi stále ešte platí to staré dobré: "nezáleží na tom, akú hovadinu človek povie alebo napíše, hlavne, že to dobre alebo zaujímavo vyzerá (a dotyčný to vie náležite obkecať)".

Počas večere nám boli slávnostne odovzdané certifikáty, takže už sú z nás certifikvaní učitelia environmentálnej výchovy pre Ohio. Takže už som zase raz graduovaný (ešte že z tohoto nie je žiadny titul, už neviem kam by som si ho strčil). 

Hneď po tom, ako nás ocertifikovali, sme sa všetci zdúchli do jednej z izieb. Asi to bola nejaká duševná záťaž pre ostatných internistov alebo čo, pôsobili dojmom, ako keby práve zdolali nejakú extra ťažkú skúšku. No, a aj tu platí, že po úspešne absolvovanej skúške to treba zapiť....

Vzhľadom na počet fliaš v izbe, kde sme boli, tu už po štyroch dňoch konferencovania veľa pijatiky neostalo a tak sme sme sa presunuli ku Karie, čo býva poblíž (vlastne jej rodičia). Tam nás už čakala "hunting cabin", ktorú jej otec postavil (prakticky to bol ďalší malý dom za ich rodinným domom, akurát menší a zariadený v poľovníckom štýle, des a hrůza, ale darovanému koňovi na zuby nehľaď, bolo to zadarmo a mali sme kde spať). Chladnička bola bohate zásobená "Strawberrytami", čo je niečo ako Margarita, ale s jahodovou pachuťou. Samozrejme nechýbalo pivo a víno. Netrvalo dlho a väčšina z nás (Slovensko sa celkom držalo) vyzerala dosť zle. Ale tu vedia piť celkom sofistikovane, takže sa to až tak nezvrhlo ("alkohol", pre našinca by to bola len slabšia limonáda, sa minul asi okolo jednej v noci a potom všetci poctivo rehydrovali, takže ráno na nikom neležala opica). A konečne sme videli Josha trocha uvoľneného (má veľmi žiarlivú priateľku, ktorá ho drží dosť nakrátko...) Hrali sa rôzne pijácke hry a so stúpajúcou hladinou alkoholu boli všetci viac a viac úprimnejší. Je celkom zaujímavé, keď jeden je triezvy a počúva tieto alkoholické spovede. To sme sa podozvedávali veci...