Tento týždeň učíme opäť Level 2 a aby to bolo zaujímavejšie, máme školu s dominantnou hispánskou populáciou. Niektoré decká vraj rozumejú len trochu po anglicky. Ale asi to nebude až taký extrém ako keď sme tu mali japoncov, týmto deckám, čo tu teraz máme, som rozumel bez problémov (až na černochov, ale s nimi je to tak vždy). A zdá sa, že aj oni rozumeli bez problémov mne (až na černochov, ale s nimi je to tak vždy, ani nie že by nerozumeli, skôr sú len leniví).
Ráno spolu s deckami sa prihnala aj búrka, takže sme ostali “uväznení “ v Lipskombskom dorme, teda decká, my ak treba musíme ísť von, do nás blesk môže šľahnúť. Majú tu také super bezpečnostné pravidlo, že dvadsať minút po tom čo zahrmí sa nesmie vychádzať von (a to aj napriek tomu, že búrka je už preč, začína sa mi cnieť za naším anarchistickým Slovenskom, kde sme vodili exkurzie po Devínskej Kobyle búrka nebúrka). Takže keď zahrmí, musíme sa schovať do najbližšej budovy, len má trocha zarazilo, že im tu chýbajú bleskozvody, no asi to majú vychytané nejako ináč (alebo nemajú a potom to doriešia dodatočne, ako je to už zvykom). Čiže namiesto "Opening Ceremony" sme mali “Orientation“ a naopak. Chris a Rudy zase raz urobili z "Opening Ceremony" šou, hrali niečo ako dosť postihnutých bratov, jeden predával poistenie proti povodniam, druhý zase rôzne serepetičky. Myslím, že keď skončia tu, mohli by začať robiť nejakú zábavnú šou, boli by v tom dosť dobrí. Ja som bol opäť raz zlým developerom a Baška bola vedec-odborník na mokrade a problematiky “Run-off-u“. Ja som po obede učil program “Shape of the Things". Je to o pôde, vlastne skôr o priepustnosti rozličných povrchov a s tým spojený “Run- off". No, decká to, tak ako to už s takýmito deckami býva, veľmi nezaujalo a dosť ťažko sa s nimi spolupracovalo, aj keď mal som celkom dobrú učiteľku (akurát mi občas trochu liezla na nervy, bo to až moc preháňala a občas nenechala deckám čas, aby trocha rozhýbali mozgové závity a prišli na odpoveď sami, aj keď pravda je, že väčšinou by to bez pomoci nezvládli). Baška mala dnes “onsite“, učila až večer “Night Hike “, ktorý však bol opäť vnútri, kdesi v diaľke totiž trochu zahrmelo. Z deciek bola celkom rozladená, ono to človeka dosť otrávi, keď sa musí dlhší čas pozerať do tých znudených xichtov (hlavne Afro-američania sú v tom úplní experti). Tiež je dosť deprimujúce počuť, že najviac zo všetkého ich baví pozeranie telky a spanie, respektíve nevedia čo je ich obľúbená činnosť (ako niekto nemôže vedieť čo má rád, alebo čo ho najviac baví??!!), je to fakt sila, že niekto tak mladý už vôbec nemá žiadnu radosť a motiváciu do života, veru televízia je vskutku zázračná. Dúfam, že v skutočnosti je to trochu lepšie, a že to čo tu vidíme, je do veľkej miery iba ich puberťácky imidž, inak by to bolo fakt dosť zlé. Tiež nás trocha prekvapilo, že tieto decká sú
zjavne
vychovávané systémom "cukor a bič", divné, učitelia k nim majú celkom familiárny prístup a zdajú sa byť v pohode, ale decká evidentne robia to, čo po nich chceme nie preto, že by chápali, aký to má zmysel, ale skôr preto, že sú naučené vykonávať rozkazy aby sa vyhli trestu (aj tak väčšina z nich skôr či neskôr skončí vo väzení a niektorí si už väzenie aj vyskúšali, majú tu vraj niečo ako väzenie pre deti. Pri večeri jeden chalan po tom, čo sme im zasa zopakovali, že mobily môžu používať iba na izbe a že musia najprv upratať zo stola, kým dostanú dezert, prehlásil, že je to tu horšie ako vo väzení. Na otázku, ako to môže vedieť, či už vo väzení bol, odpovedal, že áno...).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára