Ako sme na filmovom festivale boli

Tento týždeň začal v Clevelande medzinárodný filmový festival. SaraJane so svojou babičkou sú veľkými fanúšikmi tohoto festivalu. SaraJanenina babička prišla v piatok až z Detroitu, len aby so svojou vnučkou strávila víkend na tomto festivale. Tak trochu sme závideli, nepamätám si, že by nás naši starí rodičia zobrali na niečo podobné. No a keďže sme so SaraJane celkom dobrí kamaráti, ponúkli sa, že nás tiež zoberú pozrieť si nejaké filmy. Takže piatok večer a celú sobotu poobede sme strávili v clevelandskej “City Tower “, čo je celkom pekný mrakochňap. Okrem iných veci je v jeho útrobách aj "shopping center" a kiná (niečo ako náš Aupark, len toto je staršie a lepšie to tam vyzeralo). Prvý film sme stihli len tak tak, bola to britská  čierna komédia o trabloch v posmrtnom živote. Film výborný, lenže v nejakom strašnom britskom slangu, no, ja som chytal tak každé tretie slovo a Baška asi ešte menej. Dobré vedieť, že nielen Američania prznia tú krásnu angličtinu, ktorá však neexistuje, iba ak tak v učebniciach. Myslím, že jediní, kto rozpráva správne po anglicky, sú ľudia z neanglicky hovoriacich krajín. Kým SaraJane s babičkou dopozerali ich film, my sme sa boli prejsť trocha do centra Clevelandu. Dosť nás prekvapili králiky, ktoré si tu v pohode vegetovali v jednom malom parčíku. Neviem ako sa sem dostali, všade samé cesty a betón, budovy, asfalt. Zjavne im to neprekážalo. Nočný Cleveland bol celkom pekný, ale dlho sme sa nezdržali, bo fúkal ľadový vietor.
 V sobotu sme do obeda boli pozrieť bicykle, Rudy nás zobral do jedného dosť dobrého obchodu. Bicykle tam mali celkom dobré a lacné (okolo 300-500$), aj som už rozmýšľal nad kúpou, ale Rudy nám povedal, že nás zoberie ešte do ďalších obchodov, možno nájdeme ešte niečo lepšie. V sobotu sme už nemali na ďalší prieskum čas, aj tak sme skoro nestihli filmový festival.
 Trochu sme sa pleskli po vačku a išli sme na tri filmy (14$ stál lístok na jeden film, trochu veľa, ale zase na filmové festivaly sa nechodí každý deň). Prvý film bol o jednej emancipovanej ženuške v Indii - Selma. Ako moslimka musela po tom, čo dospela zanechať školu a rodina ju, doslova, držala zamknutú v jednej malej miestnosti až do vydaja a ani potom nemohla opustiť dom (tradície sú občas dosť ošemetná vec). Ale ani prísne dodržiavané tradície ju neodradili od písania básní a nejakým zázrakom sa jej ich podarilo publikovať, vďaka čomu sa stala známou (to ju už potom museli pustiť von) a teraz sa snaží bojovať za aspoň nejaké základné práva pre ženy. Celkom zaujímavý dokument. Ďalší z filmov (films, not movies!) bola švédska komédia menom Blondie - taká severská haluz. Ešte sme boli na jednom bloku krátkych filmov, čo bola asi najlepšia voľba. Krátke filmy sú skvelá vec, všetky boli úplne výborné, hotová smršť emócií a myšlienok. Počas festivalu sme okoštovali aj miestne vietnamské "fast foody“. Vietnamci sú všade rovnakí, minimálne, rovnako rozprávajú. A ešte sme opäť raz trochu pochodili Cleveland.

City Tower v Clevelande, v jeho útrobách prebiehal Filmový festival.