No posledný mesiac uletel ako voda, ani neviem čo sa stalo, ale za chvíľu už väčšina našich vecí poputuje do Michiganu ku SaraJane a zajtra už naskakujeme do sediel a frčíme na východ (najprv).
Pokúsim sa aspoň o takú krátku rekapituláciu toho čo sa za posledný mesiac udialo...
Mali sme super Ranger Day, Baška bola lampricídovať nejakú riečku na východ od Clevelandu. Po prekopaní kanálov sa im tu nasáčkovali "lamprey" (mihule) z Atlantiku a rybárom sa nepáči že im obhlodávajú ryby, takže ich v rámci "manažmentu" likvidujú jedmi, ktoré by mali byť pomerne špecifické a nemali by okrem mihúl (aj tých zopár povodných druhov, čo tu je) pozabíjať veľa iného. To boli práve Baška zo svojou skupinkou zisťovať (Katie, SaraJane, ranger Phil).
Ja som bol s ranger Heather, Tess a Benom. Pochodili sme ešte nejaké nové zákutia tu v Cuyahoge (Bridal Veil Fall, Viaduct Park), ponáchadzali sme nejaké užovky, videli sme hniezdo výra s mlaďochom (viz picassa), hniezdo s mladými orlami bielohlavými (Bald eagle), kopec korytnačiek a tak.
Potom sme videli fantasticky rozkvitnuté Bluebells (niečo ako naše pľúcniky) okolo Furnace Run-u - skoro ako z rozprávky, strávili sme tam fantastické piatkové popoludnie, po robote nič nemohlo padnúť lepšie, ešte sme si aj trocha zabrodili vo Furnace Rune.
Kúpili sme bicykle, sú to Giant-y, hybridy. Vizerajú dosť dobre, tak sme zvedaví ako poslúžia. Môj je celý čierny volá sa Pete, Baška má čierno-modrého elegána menom Rosie :-)
Prvé skúšobné jazdy dopadli výborne, bude treba ešte čo to ponastavovať, ale už sa nevieme dočkať až vyrazíme.
Pomaly sme skompletizovali celú výzbroj, posledný balík s vecami od Veterníka dorazil na poslednú chvíľu v piatok, ale už máme hádam všetko čo treba.... Veľmi nám pri tom pomohol Rudy, nebyť neho, tak by to bolo asi o dosť komplikovanejšie. Veľká vďaka patrí aj Amazonu. Tu, keď nemáte auto, je internet jediná možnosť ako niečo zohnať, našťastie všetko fungovalo perfetktne a nemali sme s objednávkami žiadne problémy. Myslím, že spolu s bicyklami, poisteniami a inými kravinami sme za celú našu výzbroj dali niečo medzi 2500 - 3000 $.
Naša cyklo-expedícia sa rozšírila o nového člena - SaraJane. Takže ide s nami domorodec a to veľmi komunikatívny s neuveriteľnou schopnosťou sa so všetkými spriateliť v priebehu 5 minút. Sme tomu radi, takto sa bude omnoho ľahšie komunikovať s domorodcami, hádam ani sklenené gorále nebude treba :-)
Na víkend tu bola aj SaraJanenina rodina, poukazovali sme im Cuyahogu a naše CVEEC, vyskúšali si zopár našich programov.
Výuka s deckami je teraz parádna, na záver máme takmer výlučne len "dobré" školy, decká sú väčšinou super. Iba raz sme mali taký Jing-Jangový týždeň, na jednej strane centra černošská škola - typické "urban kids", na druhej strane dcérušky "vyššej triedy". No urban kids boli fakt otrasné, ohromný kontrast oproti tým dievčatám - tie učiť to bol asi jeden z najlepších zážitkov, úplná fantázia.
Mali sme tu tiež aj jednu výbornú černošskú školu - tiež neuveriteľný zážitok - decká múdre, chytré, bavilo ich to, nikto sa nesťažoval, že nemá mobil alebo telku. Najlepší bol s nimi "Arts in the Park" - ja som mal výtvarnú sekciu - a také podarené umelecké diela som tu ešte nevidel. Najväčší zážitok bola ale hudobná časť, ktorú viedol Ben - doniesol im bubny a tie decká v okamihu zimprovizovali (aj spolu s učiteľmi) parádnu bubnovačku. Táto škola bol krásny príklad toho aký veľký vplyv má prostredie, v ktorom žijeme a aj ako sme vedení.
Na jednom z "Night Hike" sme s deckami našli obrovitánsku "Snapping Turtle" (v preklade chňapajúca korytnačka), a vôbec v jednom kuse tu vídame bobry, hady, salamandre či mloky. Je to úžasné koľko toho tu je takto začiatkom leta. A to aj napriek tomu, koľko je tu inváznych druhov (myslím, že tu sú na tom horšie než u nás v Európe, lebo okrem tých, čo robia galibu aj u nás, tu sú navyše invázne ešte aj u nás neškodné európske druhy).
Posledný týždeň "hekticky" balíme, ale išlo to dosť ztuha, lebo celé dni učíme, vyrábame darčeky na rozlúčku a do toho treba riešiť kopec vecí/hovadín a tak...
Včera sme sa už rozlúčilil s CVEEC, záverečná párty bola dosť haluz, no bol to dobrý rok, aj nám bude trochu smutno, ale zase už sa strašne tešíme na náš "Bike Trip". Tento príspevok je vlastne posledným príspevkom pre tento blog. Naše ďalšie zážitky, postrehy, dojmy budeme publikovať na novom blogu:
http://onbikeinusa.blogspot.com/
taktiež fotky budú publikované v novom albume:
https://picasaweb.google.com/pospinka/BikeTripAcrossUSA?authuser=0&feat=directlink
Neviem, ako často budem schopný pridávať nové príspevky a fotografie, dosť to bude záležať od stavu batérii v mobile, prípadne dostupnosti nejakého WiFi.
S pozdravom,
Piatok
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára